Suchoňova Slovenská jednohlasná omša predstavovala osobnú reakciu na podnety liturgickej reformy, ktorú podnietil druhý vatikánsky koncil (22. všeobecný ekumenický koncil Katolíckej cirkvi) zvolaný pápežom Jánom XXIII, v rámci ktorého bol prijatý dokument Konštitúcia o posvätnej liturgii (Sacrocanctum Concilium), reformujúci bohoslužbu (zjednodušenie a skrátenie) a umožňujúci používať národné jazyky v rámci bohoslužieb latinského obradu. Suchoň skomponoval svoju Slovenskú omšu v období rokov 1977 – 1978, pričom využil nielen slovenský jazyk, ale aj intonácie vychádzajúce z modálneho základu slovenskej ľudovej piesne. Omša je päťčasťová, autor do jednej časti spojil Sanctus a Benedictus, a pri prednese liturgického textu sa responzoriálne strieda „Kňaz“ a „Ľud“.